MÔJ PRÍBEH
Sen o žití vlastnej prirodzenosti alebo čo sa deje ak ju bojkotujem.
Nedávno sa mi sníval zaujímavý sen. Mala som v pláne ísť na stretnutie do mesta, ktoré bolo vzdialené niekoľko sto kilometrov. V sne mojou schopnosťou a talentom bolo, že som vedela lietať. Takže, premiestniť sa do daného mesta malo vyzerať jednoducho. Veci som mala zbalené, kufor a nejaké drobnosti stáli pri dverách. Stačilo len odletieť. Aké jednoduché. No niečo ma zastavilo - navštívili ma strachy – či budem vedieť bezpečne letieť s kufrom, či nie je príliš ťažký, či to zvládnem a nepadnem. A čo povedia na to ľudia, keď ma uvidia letieť, veď to predsa nie až taká bežná schopnosť ..., ako to budú vnímať ? Tieto strachy a neistota ma začali pomaly ovplyvňovať. Rozhodla som sa teda ísť vlakom – veď to predsa bežne robia mnohí ľudia, nevadí, že to bude dlhšie, dokonca by to mohla byť aj zábava. A vtedy to začalo – dostavila som sa na stanicu, kde bolo veľmi veľa ľudí. Môj vlak sa zrušil, na stanici bol neuveriteľný zmätok, veľmi ťažko sa tam dalo orientovať, v chaose som pobehovala a snažila sa dostať do správneho vlaku. Veľmi sa všetko komplikovalo, až sa stalo, že na stretnutie som prišla neskoro. Zmeškala som ho. Ešte teraz cítim ako som sa zhlboka nadýchla a hlavou mi prebehla predstava, aké jednoduché by to bolo, keby som jednoducho odletela. Keby som išla v smere, ktorý mi je prirodzený. Tak ako napríklad dýchanie...
Nádherný sen. Milujem spôsoby ako nás život vedie k poznaniu.
Poznáte to aj vy, ako sa niekedy vo svojom živote stratíte?
Nevadí, každému z nás sa to stane. Ja to veru to poznám, dôverne.
Ako malé dievčatko som verila, že myšlienkou sa dá liečiť, že každý z nás má schopnosť (samo)uzdravovať sa.
Milovala som rozhovory so svojou babičkou o medicíne – už vtedy mozog, psychiatria a neurológia boli moje obľúbené témy 😊
A potom sa akosi stalo, že som na to pozabudla ..., no našťastie roky postupného rozpamätávania sa prišli pomerne skoro.
U mňa sa rozpamätávanie často dialo cez telo – ochorenia, úrazy . Prvá zmena prišla pred mojimi 18 narodeninami, kedy som necelý mesiac strávila v nemocnici pre problémy s chrbticou. Vtedy ako nádejnej športovkyni, ktorá mala namierené študovať na FTVŠ sa zrútil celý svet. Šport bol môj život ( aspoň vtedy som si to tak myslela ) – dnes viem, že to moja cesta nebola. V tom období som si podala prihlášku na fyzioterapeuta – a i napriek smútku a prežitej bolesti som bola nekonečne vďačná, že som sa posunula do tejto oblasti. Obdobie pokoja však netrvalo príliš dlho. O pár rokov opäť prišiel kolotoč nemocníc, diagnostík – ťažkosti s chrbticou sa stupňovali, postupne ochrnula noha , plánovaná operácia, na ktorú lekári mali rozdielne názory, rozdielne diagnózy....
Rozhodla som sa
Až som si povedala „Dosť. Dám sa zoperovať a končím s lekármi“ A tak sa stalo. Až oveľa neskôr som si uvedomila váhu svojho rozhodnutia. Tým, že práca vo fyzioterapii bola vzhľadom k môjmu zdraviu otázna, moja cesta ďalej viedla cez štúdium psychológie. Ešte dnes sa smejem, ako nadšene som hovorila o rôznych metódach, k čomu všetkému som otvorená – okrem jednej veci – HYPNÓZA. Bolo pre mňa nepredstaviteľné nemať veci pod kontrolu. Našťastie v tom období som to riešiť nemusela, podvedomie mohlo teda ešte počkať ☺. Dominovala moja racionalita, exaktnosť. Našla som si prácu vo farmaceutickom priemysle ( opäť bližšie k medicíne ), vzdelávala som sa v tejto oblasti, postupne som začala pracovať ako tréningový manažér, kouč. Absolvovala som mnohé kurzy ( i medzinárodné), výcviky. Veľmi ma bavila práca s ľuďmi.
Po 10 rokoch prišla zmena – narodenie druhého dieťaťa. V tom období blízko môjho bydliska sa konala séria prednášok o Energoinformačnom systéme človeka. A vtedy to začalo. Prednášajúci lekár rozprával, že každá duša má svoje poslanie. A dokonca je jednoduché to zistiť. Stačí sa opýtať - pred spánkom si položiť jednoduchú otázku. A ja ako človek, ktorý rád experimentuje, som to hneď večer vyskúšala. O pár dní prišla choroba, vďaka chorobe som spoznala homeopatiu a postupne sa mi otváral úplne iný svet liečenia – študovala som homeopatiu, Bachove kvetove esencie, bunkové soli, farebný systém AURASOMA. Popri tom som začala pracovať ako psychológ v centre špeciálno-pedagogického poradenstva, robila som si dlhodobý psychoterapeutický výcvik v systemickej a naratívnej terapii.
Medzitým opäť prišlo zastavenie v podobe úrazu, niekoľko týždňov strávených na lôžku a ďalší posun – tentokrát k svojej hĺbke a spoznaniu sily podvedomia. Tomu, čomu som sa na vysokej škole bránila, bolo tu – otvoril sa mi svet práce s podvedomím a ja som odhalila jeho neskutočný potenciál. Ešte teraz si pamätám, ten silný pocit a myšlienku „Na čo som toľko študovala, keď je to také jednoduché!“ Prešla som si Cestou od Brandon Bays, kurzami hypnóz (Jiří Zíka), technikou Thetahealing. Všetko na mojej ceste mi pomáhalo a viedlo ma na mojej ceste uzdravenia. Milujem prepájať súvislosti, preto posledné roky ma to volalo opäť vrátiť sa aj k rukám a objavila som kraniosakrálnu terapiu. V súčasnosti moja cesta poznávania, pokračuje ďalej cez Liečivé tao.
Teraz robím to, čo je moje. Robím to, kde môžem používať a rozvíjať svoje dary a schopnosti. Môžem žiť svoju prirodzenosť. Milujem spoznávať zákonitosti života a sprevádzať ľudí pri ich návrate k sebe samým.
Som opäť pri uzdravovaní, no teraz bližšie k tomu, ako to vnímalo malé dievčatko ....
